realita-muzika-fakty

     Bežný sobotný večer..Poflakujeme sa s Danou po meste a hľadáme zábavu.Všade je mrtvo..O ničom..Nerozumiem,kde sa tí ľudia ukryli..Ale..Neriešime..Znudené sedíme na našej obľúbenej lavičke pri fontáne a pofajčievame..Počuteľne rozmýšľame,čo s načatým večerom..
- "Mám nápad.." - poviem asi trošku hlasnejšie,lebo Dana sa strhne.
- "Na nápady čakáme..Fontána nezlyhala..Sem s ním..Už vopred je prijatý.." - rehoce sa Dana. Už dlho sa kamošíme. Dosť dlho na to,aby vedela,čo odo mňa môže čakať..
- "Keď sa nedá baviť tu,inde sa určite bude dať..Poď..Ideme niečo stopnúť.." - zverím sa jej so šialeným nápadom.Ale vtedy sa mi šialený nezdal..
     Vyberieme sa smerom na výpadovku. Nemáme jasný cieľ a vlastne je to jedno..Len nech sa niekde dá zabaviť. Rozdelíme sa..Jedna na jeden smer,druhá na druhý smer..Kde skončíme,nechávame na náhodu..No náhoda chcela inak.Dlho nič nešlo,tak nás to omrzelo..Dana prišla ku mne,vytiahneme cigarety,zapaľujeme si a púšťame sa do siahodlhých debát..Našich obľúbených..O ničom a o všetkom..Okolo polnoci na výpadovke sa takéto dialógy vedú najlepšie..A ešte pri fontáne..Svoj prvotný nápad vypadnúť z mesta zavrhujeme,nahrádza ho rozhodnutie ísť domov,spraviť si žranicu a kecať ďalej..Zrazu zbadáme svetla..Nahodíme sa do pohotovostného režimu..Kamión...A stojíííí...)))
- "Dobrý večer.." - zborovo povieme,keď otvoríme dvere.
- "Kam idete dievčatá?.." - pýta sa začudovaný šofér.
- "A vy?.." - vraciame otázku a nechávame tú jeho bez odpovede.
- " Ja do Popradu.." - odpovie nám šofér. Pozrieme sa s Danou na seba a zrazu je to jasné.
- "Tak aj my.." - tresnem ja a so smiechom sa začíname štverať do kamióna. Cestou striedavo vedieme so šoférom rozhovor a rozmýšľame nad tým,čo v Poprade. Vzhľadom na to,že vo vrecku nám štrngalo asi 9sk moc možnosti sme nemali..Ale veď..Improvizácia..
     V Poprade vystupujeme..Dana to tu pozná..Študovala tu..Pozrie na mňa a pýta sa..
- "Čo teraz?" - na otvorenej dlani má všetky naše prachy..A rehoce sa..)))
- "No čo..Surprise..)))..Uvidíme,či nás prekvapia..)))))))))" - rehocem sa s ňou a vykročíme po chodníku.Prichádzame k podniku,cestou dohodnuté hlavné body stratégie. Pri dverách nás zastavuje  vyhadzovač,pýta vstupné..Drzáň..A vraj prekvapko..))))..Aké? Vstupné pýtajú všade..))))
     Tvárime sa,že nás to vôbec neprekvapuje. Rozbiehame divadelnú hru s názvom "Ako nám ukradli peňaženku"..A že sme herečky skvelé,tak nám to vyhadzovač aj žerie..Nakoniec sme ho tak zmiatli,že nám ešte dal 3 stovky na benzín domov..Keďže sme chceli ešte tankovať..))))..Bol to fešák,tak k trom stovkám musel pridať adresu i telefónne číslo. Aby mu bolo kam vrátiť..)) Ocitáme sa dnu. Čo ďalej? Bezradne sa obzeráme kolo seba. Moc ľudí tam nebolo,ale vzhľadom na to,že všetko cudzí,odviazali sme sa..Vyhadzovač nás usadil,aj drink nám objednal..V reprákoch zaznela Madonna a to už sme neudržateľné..Vybiehame na parket a zmyselným tancom pútame pozornosť ostatných..Odviazali sme sa maximálne..Veď..Medzi cudzími sa to môže..Že? O pol hodiny máme v boxe narvané. Na stole je plno..Skupinka nemcov plní všetko,čo nám vidí na očiach. Tancujem s vyhadzovačom slaďák..Z jeho silnej náruče som omámená..Či to z tých bavorákov?..Je nám tak fajn..Prekvapené zisťujeme,že je koniec..Pozrime sa na seba,v očiach otázka..Čo teraz?..Prvý spoj domov až o hodku a pol..Som blbá čakať?..))Spracujeme nemca..Nie priamo. Zahráme to na neho tak,že sám sa ponúka k odvozu. Na polcestu..No ale..Čo mal na polceste s dvoma spiacimi devuchami v aute robiť?..Ani nezastavil..Šiel priamo k nám domov..Viem to..Nespala som..Až doma..V našej dedinke som vyskočila úplne čulá..
- "STOP" - zakričala som na Nemca. Dana na prednom sedadle zahrá rozospatú..Ale ja viem,že tiež nespala..)))..Vysvetlí mu,že tu stačí..Že vystúpime..Veď načo by sme šli do mesta a potom zase naspäť?..Nemec stojí na parkovisku,lúčime sa srdcervúco..Ďakujeme..A on sa usmieva..Ďakuje za krásny večer a pozýva nás na ďalší..Ešte nám vtisne do ruky svoju vizitku a už mávame čiernemu mercedesu,smerujúcemu do Popradu.
     Je pol piatej ráno. Všade je ticho..To ticho zrazu naruší obrovský rehot dvoch skackavých kôz..
- "Poď..Odprevadím ťa.." - poviem Dane a chytím ju pod pazuchu. Mám strašnú chuť sa prejsť. Je krásne,teplé ráno..Svitááá...Dana súhlasí..Pred jej domom ešte dohodneme,čo dnes..Veď máme 309sk..))))))))))))))))