realita-muzika-fakty

     Mary neprítomne hľadela do okna. Nevnímala okolie..Nevnímala nič..Dnes ho videla..Po neviekoľkých rokoch,ale videla..Na perách mala posadený úsmev,pred očami film z dôb tak dávnych..Film s dvoma hlavnými postavami..Film o nej..a o ňom..
    
     Matte bol chalan jej života. Zoznámili sa niekedy,keď ona mala osemnásť. Hned pochopili,že sú si súdení..Nepohli sa od  seba,ale ich vzťah nikdy neprekročil hranice štandardnej lásky..Aj keď všetko,čo štandardní partneri robia,robili..a aj viac..Spájal ich rovnakí osud..Obaja mali neskutočnú smolu v láske.Možno práve preto,že mali jeden druhého. Všetci si mysleli,že tí dvaja spolu chodia,len oni vedeli,že je to úplne inak. Boli si oporou..A keď už jeden zabúdal,ako chutí láska,ten druhý mu to pripomenul. Všade..a vo všetkom. Na diskotékach sa spolu bavili,po diskotékach sa milovali a pritom obaja vedeli,že zajtra tam môže byť už iný,alebo iná..Rozumeli si..Vo všetkom..V tanci..v sexe..v zmýšlaní..Obaja boli úplne rovnakí a úplne otvorení voči tomu druhému..Strávili spolu neskutočné more času v absolútnej harmónii a porozumení. Keď si jeden našiel partnera,ten druhý sa tešil s ním. A rešpektoval to. A vedel,že tak to má byť..Vzťahy nikdy nevydržali dlho..Málokto vedel tolerovať ten živel v nich..Málokto mal na to silu..Snáď len oni dvaja..))..
     Roky plynuli a Maryine pocity sa začali meniť..Mala pokrk rozchodov a začala premýšľať nad Mattem..Prečo neostanú spolu,keď je im tak fajn?..A tak mu o svojich myšlienkach povedala. Reakcia ju prekvapila.
- "Mary..Nie..Pochop ma..Ja nemôžem..Nemôžem s tebou žiť po tom všetkom,čo viem..." - A Mary pochopila..A zabolelo..Ale zároveň sa zasmiala a povedala..
- "Ako keby si bol iný..))..Kto si ty,že si mysliš,že máš právo  na viac?..- Matte nebol schopný odpovede. Len hľadel ako sa Mary oblieka a zberá k odchodu..
- "Kam chceš ist?..Teraz?..Odprevadím ťa" - ponúkol sa..
- "Nie..Matte..chcem byť sama..Musím byť sama..Prenikol ma zvláštny pocit,a ja nechcem,aby si o nom vedel.." - povedala mu Mary so sklonenou hlavou..
- "Bude to prvá vec o ktorej nebudem vedieť..Ozaj to chceš?" - opýtal sa on smutne.
- "Ja..Musím..Zajtra sa porozprávame.." - povedala Mary..Vtisla mu bozk na líce a odišla. Kým došla z ich sídliska na námestie usporiadala si myšlienky. Búrka ustala a ona vedela,čo urobi. Zavolala mu z automatu.
- "Matte..Zamysli sa...Lebo inak..Si odsúdený žiť v osamelosti..A to si niekto ako ty nezaslúži..Toto ma prepadlo..Toho som plná..A ani nevieš,ako velmi chcem uveriť,že sa teraz strašne mýlim.." - a nečakala na reakciu..Zložila..A šla..Ďalej..
     Vzťah síce pokračoval,ale už inak. Mary citila,že už inde je jej miesto a onedlho po tom stretla Maroša a vydala sa. Pred svadbou zavolala Mattemu,ktorý medzičasom odišiel za prácou vonku. Bol doma a ona bola štastná,že ho počuje..Chcela sa mu zdôveriť so svojím štastím..Dohodli si stretko..Matte neprišiel..Neuniesol..Asi..Alebo už mal inú u seba doma..To je jedno..
    Mary sa vydala..A viac ho nevidela..Ani o nom nepočula..Len kusé informácie..Že žije..a žije sám..

     A dnes ho stretla. Po tolkých rokoch..Takmer deväť..Neverila vlastným očiam..Oproti nej na prechode pre chodcov stál sivovlasy chlap s francúzskou barlou v ruke. Vyzeral tak na 60..Len tie pery..Tie pery poznala..Dôverne..A oči ostali rovnako modré..Len už sa neusmievali..Počkala ho..Usmiala sa..Ale on nie..Objal ju..Ale neusmial sa..Len smutne skonštatoval..
- "Mala si pravdu..Tak,ako vo všetkom..Mala si pravdu..Žijem sám..A je to na hovno život..
    A Mary?..Mary sa rozplakala..