realita-muzika-fakty

Udalosti ma poznačili.A nielen mňa.Leo sa stratil a s ním aj krásna Inga.Vedela som,čo to znamená.Ale..neriešila som.Sama som sa nezúčastňovala verejného života.Utiahla som sa do našej učebne,na uši svoju muzičku,do rúk knihu Chalila Džibrána,a pokiaľ mi moje myšlienky dovolili,odpútala som sa od reality.Naše dievčence ma prekvapili.Tolerovali moje stavy..Ale len dva dni..))
- "Ella..poď..Soňa oslavuje narodky.Tu máš písomné pozvanie." - podáva mi Andy malý farebný papierik.Fakt..pozvánka..Usmejem sa.. - "Prídeš? " - pýta sa Andy netrpezlivo.
- "Neviem,netuším..Ale snáď kvôli nej sa premôžem.." - poviem ja s jemným úsmevom na tvári.Andy ma objíme.
- "Kašli na debila..Nestojí za to..Aj keď viem,že ťa trápi iné..Ale neboj..Nikto doma sa to nedozvie.." - ubezpečuje ma a ja premýšľam nad tým,že čo asi tak by sa mohli dozvedieť.Kto by mi uveril,že k ničomu nedošlo? Ale ozaj k ničomu? Nebolo už aj toho dosť?..Nemalo sa  to stať...nemalo...kua..

      Prichádza večer.Babule sa chystajú na oslavu a ja beriem knihu a kľúč od učebne.Zarazene sa na mňa dívajú.
- "To nemyslíš vážne.." - povie Renča.
- "Ja neviem..Choďte...pripojte ma ku gratulácii a ospravedlňte moju neprítomnosť.Prídem neskôr,len sa musím pripraviť" -upokojujem ich.
- "No to som zvedavá" - odpovie neveriaco Andy a už mi nevenujú pozornosť..Zatváram za sebou dvere z vonku a už som v inom svete.Džibrán ma uchvátil..Po takej hodinke mimo mi to predsa len nedalo..Prichádzam na miesto oslavy.Všetci ma nadšene vítajú..Je tam aj on..Začínam spievať Mnohaja lit, Andy sa ku mne pridáva..Zaspievame to dvojhlasne. Soňa je v pomykove. Ako Žilinčanka tomu nerozumie,ale potom jej to vysvetlím..Smeje sa..Všetci sa smejú..))Vtisnú mi do rúk drink a zábava pokračuje.. Leo sa odušu venuje Soni..Žeby jeho nová obeť?
- "Mám novú platňu od Buty..Je suprová.." - zrazu sa pri mne objaví.
- "Fajn..rada si ju vypočujem..ale..budem si ju musieť najprv zohnať.." - prehodím ja.
- "Vieš,že kedykoľvek môžeš u mňa..Ešte máš na to tri dni.." - povie Leo a myslí to vážne..
- "Aj hneď?" - pýtam sa a Leo prikývne. Postavíme sa a spolu odchádzame..Baby ma sprevádzajú spýtavými pohľadmi. Jemne pokrútim hlavou na znak,že nič nebude a usmejem sa.Odchádzame do jeho izby..Keď Leo nájde,čo hľadal,ukáže mi,ako sa obsluhuje jeho zázrak..Natiahnem slúchadlá na krk a poviem..
- "Nechaj ma samu..Prosím.." - Leo prikývne a postaví sa..Ja si dám slúchadlá na uši a privriem oči..Zrazu pocítim pohladenie po vlasoch..Otvorím oči a uhýňajúc si stiahnem slúchadlá..
- "Len som ti chcel povedať,že ti to veľmi.,veľmi pristane.." - usmieva sa - "nemal som ešte možnosť.."
- "Možností si mal kopec...Len si ich nechcel využiť..." - poviem ja a očami mu naznačujem,nech už vypadne...Pochopil..Stratil sa..Ostávam sama..V jeho svete..A je to dosť zvláštne..Beriem do rúk prvú knihu,čo mi leží najbližšie..začítam sa...Sakra..Na chalana ako on dosť náročné čítanie...Nerozumiem mu... Ale zase..nemusím všetkému..Že?..)))