realita-muzika-fakty

Ivana sa rozkošnícky preťahovala po posteli. V noci sa vyspala priam fantasticky napriek tomu,že sa na cudzom mieste prvú noc vyspať nezvykne. Určite to spôsobili všetky tie príjemné pocity vyvolané Patrikom. Ivana, podporená vôňou kvetov, sa myšlienkami ponorila do včerajška.

Prekvapilo ju už to,že prišiel pre ňu s kyticou. Nemohol tušiť, ako veľmi kvety miluje. A ako málokrát ich v živote dostala. Prekvapil ju tým. Nebola pripravená na také milé gesto. Skôr naopak. Psychicky bola rozpoložená úplne inak. Mala obavy z návratu domov. Nechcela to. nechcela sa vrátiť tam,odkiaľ odišla, pretože by jej už pomoci nebolo.
Patrik si to zrejme všimol. Nepovedal nič, len ju pekne objal. Dlho ju tak objímal. Kým sa neuvoľnila. Svoj osud vložila do rúk tohto muža. Verila mu. Získal si jej dôveru a dúfala,že ju ani nesklame.
Nesklamal. Posadil ju do auta, ktoré šlo úplne iným smerom,ako bol jej byt. Uvoľnila sa úplne. Na perách sa jej objavil náznak úsmevu. Patrik bol šťastný. Pospevoval si tichúčko Elánovku plynúcu z rádia. Ivana sa k nemu pridala. Patrik pozrel na ňu so širokým úsmevom a ďalej svoju pozornosť sústredil na cestu,aj keď to bolo sakra ťažké. Na svojej ruke položenej na riadiacej páke pocítil Ivaninu ruku.  Neodtrhol oči z cesty. Len urobil to,čo musel. Pevne jej zovrel maličkú dlaň do svojej dlane. A tak dorazili do cieľa.
Domček bol maličký, no útulný. Nebol to ani domček. Skôr chatka v chatovej oblasti ďalej od mesta. Na pokraji lesa, s motýľmi v povetrí. Trošku sa prešli,ale Ivana so sadrou na nohe toho veľa nachodiť nemohla, a tak sa vrátili do chatky. Ivana si sadla na vínnou révou obrastené patio a Patrik šiel priniesť fľašku červeného.
Sedeli tam dlho. Spolu mlčali, alebo sa navzájom počúvali. Alebo len obdivovali okolie. Obaja túžili po tom,aby zastal čas. No ten letel ako splašené kone. Zotmelo sa. Dotieravé mušky v nájazdoch útočili na svoje obete, priťahované svetlom horiacich fakieľ. No dvaja ľudia na patiu to nevnímali. Unesení vínom, okolím, samými sebou, sedeli tam ďalej, popíjali, držali sa za ruky, usmievali sa.
Ivana zazívala. Patrik pochopil. Priniesol z chladničky obloženú misu. Ivana jedlo odmietla. Tiež nemal chuť. Vrátil to späť a pobral sa Ivane ukázať jej kráľovstvo. Bolo z druhej strany chaty. Na prízemí.  S veľkým francúzskym oknom vedúcim na lúku za chatou. Dlho pri tom okne Ivana stála, zahľadená do čiernej tmy osvietenej svitom polmesiaca. Patrik cítil jej dojatie, no nechcel ju v tom zamyslení rušiť. Pripravil jej posteľ a počkal,kým sama dokončí svoj rituál psychohygieny. Ako keby modlitba.
Stalo sa. Ivana sa otočila a krásne sa na neho usmiala. Ten úsmev v kombinácii s tečúcou slzou po jej krásnych lícach vyvolal v Patrikovi chvenie. Chvenie a obrovskú túžbu.
Potlačil ju. Pomohol Ivane do postele, vtisol jej bozk na čelo, pohladil po vlasoch a pobral sa k dverám.
- Počkaj - zastavila ho. Ostal stáť v očakávaní. - Ostaň pri mne,nechoď preč. Prosím.
Nemohol odolať takejto prosbe. Vrátil sa k nej. Posunula sa na kraj postele naznačiach mu,po čom túži. Oblečený si ľahol k nej. Objal ju. Schúlila sa mu v objatí. Na nose ho šteklili jej vlasy,ale nevadilo mu to. Ich vôňa ho opájala. Rukou ju mimovoľne hladil po chrbte. Cez tenkú látku košieľky cítil jej horúcu pokožku. Končekmi prstov sa s ňou miloval. A ona mu to dovolila.
Ešte dlho po tom,ako sa jej telo uvoľnilo spánkom pri nej ležal. Nakoniec premohol obrovskú nechuť odísť. Jemnučko vstal a zatvoril za sebou dvere, nechajúc Ivanu vo svete svojich snov.


xxxxxxxxxx

k odkazu: Zuzana, nezanechala si žiaden kontakt,kde som ti mohla odpovedať, tak využívam tento priestor. Teší ma tvoja pochvala, aj to celé. Cestičky života neskončili. Len ma prepadol poetický ošiaľ a tak som Cestičky pozastavila. Myslela som si,že sa k nim vrátim, ale akosi som nadobudla dojem,že to aj tak nikoho nezaujíma. Že to čitateľia nečítali ako pokračujúci príbeh,ale ako samostatné dielka. Preto ma tvoj odkaz veľmi potešil. A vlial mi silu a chuť v rozpracovanom pokračovať.Kvôli tebe a tebe podobným. Kvôli tým,ktorých chytí obyčajný príbeh obyčajných ľudí. Kvôli tým,ktorí čakajú na jeho pokračovanie. Takže.. Aby som mala istotu,že neprehliadneš,tak opakujem poslednú časť. A pak pokračujeme..:)))